गुरुशीतमृदुस्निग्धमधुरस्थिरपिच्छिलाः ।
श्लेष्मणः प्रशमं यान्ति विपरीतगुणैर्गुणाः ॥
Anvaya
गुरु शीत मृदु स्निग्ध मधुर स्थिर पिच्छिलाः गुणाः श्लेष्मणः प्रशमं यान्ति विपरीतगुणैः।
Word Meanings
-
गुरु – heavy
-
शीत – cold
-
मृदु – soft
-
स्निग्ध – unctuous
-
मधुर – sweet
-
स्थिर – stable
-
पिच्छिल – slimy
-
गुणाः – qualities
-
श्लेष्मणः – of kapha (phlegm)
-
प्रशमं यान्ति – pacify
-
विपरीतगुणैः – by opposite qualities
Meaning
Hindi: भारी, शीतल, मृदु, स्निग्ध, मधुर, स्थिर और पिच्छिल गुण कफ का शमन करते हैं।
English: Heavy, cold, soft, unctuous, sweet, stable, and slimy qualities pacify kapha (phlegm).
विपरीतगुणैर्देशमात्राकालोपपादितैः ।
भेषजैर्विनिवर्तन्ते विकाराः साध्यसम्मताः ॥
Anvaya
विकाराः साध्यसम्मताः विपरीतगुणैः देश मात्रा काल उपपादितैः भेषजैः विनिवर्तन्ते।
Word Meanings
-
विकाराः – diseases
-
साध्यसम्मताः – considered curable
-
विपरीतगुणैः – with opposite qualities
-
देश – place
-
मात्रा – dosage
-
काल – time
-
उपपादितैः – applied with consideration of
-
भेषजैः – by medicines
-
विनिवर्तन्ते – are cured
Meaning
Hindi: देश, मात्रा और काल के अनुसार उपयोग किए गए विपरीत गुणों वाले भेषजों से साध्य माने गए विकार निवृत्त हो जाते हैं।
English: Curable diseases are alleviated by medicines having opposite qualities when properly applied with regard to place, dose, and time.
साधनं न त्वसाध्यानां व्याधीनामुपदिश्यते ।
भूयश्चातो यथाद्रव्यं गुणकर्माणि वक्ष्यते ॥
Anvaya
असाध्यानां व्याधीनां साधनं न उपदिश्यते, अतो भूयः यथा द्रव्यं गुणकर्माणि वक्ष्यते।
Word Meanings
-
साधनं – treatment
-
न उपदिश्यते – is not prescribed
-
असाध्यानां व्याधीनां – for incurable diseases
-
भूयः – further
-
अतः – therefore
-
यथा द्रव्यं – about substances
-
गुण कर्माणि – qualities and actions
-
वक्ष्यते – will be stated
Meaning
Hindi: असाध्य रोगों का कोई उपचार नहीं बताया गया है; अब आगे विभिन्न द्रव्यों के गुण और कर्म बताए जाएंगे।
English: Treatment is not prescribed for incurable diseases; now, the qualities and actions of substances will be further explained.
रसनार्थो रसस्तस्य द्रव्यमापः क्षितिस्तथा ।
निर्वृत्तौ च विशेषे च प्रत्ययाः खादयस्त्रयः ॥
Anvaya
रसनार्थः रसः, तस्य द्रव्यम् आपः क्षिति तथा, निर्वृत्तौ च विशेषे च प्रत्ययाः खादयः त्रयः।
Word Meanings
-
रसः – taste
-
रसनार्थः – for the purpose of tasting
-
द्रव्यम् – substance
-
आपः – water
-
क्षितिः – earth
-
निर्वृत्तौ – in transformation
-
विशेषे – in differentiation
-
प्रत्ययाः – causes, factors
-
खादयः त्रयः – the three types of digestives
Meaning
Hindi: रस इन्द्रिय के अर्थ (स्वरूप) को प्राप्त करने वाला है। उसका द्रव्यम जल और पृथ्वी है। रस की उत्पत्ति और भिन्नता के कारण तीन प्रकार के पाचक तत्व माने गए हैं।
English: Rasa (taste) is perceived by the tongue; its substance is derived from water and earth. The causes of its production and distinction lie in three types of digestive factors.
स्वादुरम्लोऽथ लवणः कटुकस्तिक्त एव च ।
कषायश्चेति षट्कोऽयं रसानां सङ्ग्रहः स्मृतः ॥
Anvaya
स्वादु अम्लः अथ लवणः कटुकः तिक्तः एव च कषायः इति अयं षट्कः रसानां सङ्ग्रहः स्मृतः।
Word Meanings
-
स्वादु – sweet
-
अम्लः – sour
-
लवणः – salty
-
कटुकः – pungent
-
तिक्तः – bitter
-
कषायः – astringent
-
षट्कः – group of six
-
सङ्ग्रहः – classification
-
स्मृतः – is remembered
Meaning
Hindi: स्वादु, अम्ल, लवण, कटु, तिक्त और कषाय — ये छह रसों का समूह माना गया है।
English: Sweet, sour, salty, pungent, bitter, and astringent — these constitute the six recognized tastes.
स्वाद्वम्ललवणा वायुं, कषायस्वादुतिक्तकाः।
जयन्ति पित्तं, श्लेष्माणं कषायकटुतिक्तकाः॥
Anvaya
स्वादु अम्ल लवणाः वायुं, कषाय स्वादु तिक्तकाः पित्तं जयन्ति, श्लेष्माणं कषाय कटु तिक्तकाः।
Word Meanings
-
स्वादु, अम्ल, लवण – sweet, sour, salty
-
वायुं – vata (air dosha)
-
कषाय, तिक्त, कटु – astringent, bitter, pungent
-
पित्तं, श्लेष्माणं – pitta (fire), kapha (phlegm)
-
जयन्ति – stimulate, provoke
Meaning
Hindi: स्वादु, अम्ल और लवण रस वायु को उत्पन्न करते हैं; कषाय, स्वादु और तिक्त रस पित्त को, तथा कषाय, कटु और तिक्त रस श्लेष्मा को उत्पन्न करते हैं।
English: Sweet, sour, and salty tastes increase vata; astringent, sweet, and bitter tastes increase pitta; astringent, pungent, and bitter increase kapha.
कट्वम्ललवणाः पित्तं, स्वाद्वम्ललवणाः कफम्।
किञ्चिद्दोषप्रशमनं किञ्चिद्धातुप्रदूषणम्।
स्वस्थवृत्तौ मतं किञ्चित्त्रिविधं द्रव्यमुच्यते॥
Anvaya
कटु अम्ल लवणाः पित्तं, स्वादु अम्ल लवणाः कफं, किञ्चित् दोषप्रशमनं, किञ्चित् धातुप्रदूषणं, स्वस्थवृत्तौ मतं किञ्चित् त्रिविधं द्रव्यम् उच्यते।
Word Meanings
-
त्रिविधं द्रव्यम् – threefold classification of substances
-
स्वस्थवृत्तौ मतम् – considered proper in healthy regimen
-
दोषप्रशमनम् – pacifying doshas
-
धातुप्रदूषणम् – contaminating body tissues
Meaning
Hindi: कटु, अम्ल, लवण रस पित्त को और स्वादु, अम्ल, लवण रस कफ को बढ़ाते हैं। कुछ दोषों का शमन करते हैं, कुछ धातुओं को दूषित करते हैं। स्वस्थ जीवन में त्रिविध द्रव्य माने जाते हैं।
English: Pungent, sour, and salty tastes increase pitta; sweet, sour, and salty increase kapha. Some pacify doshas, others vitiate tissues. In health, substances are considered to be of three types.
तत् पुनस्त्रिविधं प्रोक्तं जङ्गमौद्भिदपार्थिवम्।
मधूनि गोरसाः पित्तं वसा मज्जाऽसृगामिषम्॥
Anvaya
तत् त्रिविधं प्रोक्तं – जङ्गम, औद्भिद, पार्थिवम्; मधूनि, गोरसाः, वसा, मज्जा, असृक्, आमिषं पित्तं।
Word Meanings
-
जङ्गम – animal origin
-
औद्भिद – plant origin
-
पार्थिव – mineral origin
-
गोरसाः – dairy products
-
वसा, मज्जा, असृक्, आमिषम् – fat, marrow, blood, meat
-
पित्तम् – pitta
Meaning
Hindi: द्रव्य त्रिविध होते हैं — जंगम, वनस्पति और पार्थिव। मधु, दूध, वसा, मज्जा, रक्त और मांस पित्त को बढ़ाते हैं।
English: Substances are classified into three — animal, plant, and mineral origin. Honey, dairy, fat, marrow, blood, and meat increase pitta.
विण्मूत्रचर्मरेतोऽस्थिस्नायुशृङ्गनखाः खुराः।
जङ्गमेभ्यः प्रयुज्यन्ते केशा लोमानि रोचनाः॥
Anvaya
विण् मूत्र चर्म रेतः अस्थि स्नायु शृङ्ग नखाः खुराः जङ्गमेभ्यः प्रयुज्यन्ते; केशा लोमानि रोचनाः।
Word Meanings
-
विण्, मूत्र, चर्म – feces, urine, skin
-
रेतः, अस्थि, स्नायु – semen, bone, ligaments
-
शृङ्ग, नख, खुर – horns, nails, hooves
-
केश, लोम, रोचनाः – hair, fur, decorations
Meaning
Hindi: मल, मूत्र, चर्म, वीर्य, अस्थि, स्नायु, शृंग, नख, खुर आदि जंगम प्राणियों से प्राप्त होकर उपयोग किए जाते हैं; केश, लोम आदि सौंदर्यवर्धक हैं।
English: Feces, urine, skin, semen, bones, ligaments, horns, nails, hooves are used from animals; hair and fur are used as beautifying agents.
